Mesto Umeå leží zhruba na dvoch tretinách výšky švédskeho pobrežia Baltického mora. Je staré zhruba 700 rokov a je centrom vzdelávania, technického a medicínskeho výskumu vo Švédsku. V meste sídla dve univerzity, na ktorých študuje 39-tisíc študentov. Zaujímavé je, že počet obyvateľov mesta je iba dvojnásobok tohto čísla. No a práve toto švédske mesto s 80 tisíckami trvalých obyvateľov dalo svetu dve metalové kapely, ktoré stáli pri zrode svojich vlastných subžánrov. Obe sa zhodou okolností zastavili behom jediného týždňa v našich končinách, MESHUGGAH v bratislavskom MMC a CULT OF LUNA v povestnom klube na budapeštianskej lodi vyrobenej v Komárne - Artemovszk 38.

Aktuálnej novinke "Koloss" od MESHUGGAH som v recenzii dal 9 z 10 a nemôžem si pomôcť, takto s odstupom času sa mi to zdá hrozne neadekvátne. Občas to tak býva pri x-tých albumoch zaslúžilých kapiel. Máte pocit, že len čo novinka vyjde, už aj musí voňať rovnako ako staré počiny, ktoré kapelu urobili legendárnou. To je ale vylúčené. No a ak nejaká kapela vydá svoj x-tý album, na ktorom veľmi skoro vystúpia silné, zapamätateľné a extrémne atraktívne "hity", ktoré aj s odstupom niekoľkých mesiacov máte chuť počúvať ešte častejšie než spomínané "legendárne" záseky… Skrátka, "Koloss" je jasná desiatka.

Takéto poznanie urobí pred koncertom obrovské očakávania. Najmä ak máte okolo seba ľudí, ktorí vám povedia, že MESHUGGAH videli a boli dobrí, "ale". Pokojne si predošlý odstavec prečítajte ešte raz a tvárte sa, že hovorím o CULT OF LUNA. Opäť to sedí a prisahám, že to nepíšem len preto, aby som nadstavoval nejakú zhodu náhod z poslednej vety prvého odstavca.

Pódium v MMC sa ukázalo byť najmenšie možné, aké ešte pojme scénu MESHUGGAH z aktuálneho turné. Tá spočívala v trochu rovinách kulís s motívom poslednej radovky "Koloss" a fungovala v úzkej spolupráci s bohatým svetelným parkom. Práve svetlá sa ukázali byť pre stvárnenie šou kľúčové. Päť postáv, ktoré na pódium vyšli a spustili "Swarm", bolo po celý zvyšok koncertu skôr statických. A vôbec to nevadilo.

MESHUGGAH na pódiu boli ako päťhlavý drak, mechanická ruka s piatimi prstami. Neľútostná mašina. Kolos. Hneď potom, ako sa napravil zvuk a naplno rozbehli svetlá, začal vizuálny dojem zo Švédov kopírovať audio dojem z ich poslednej nahrávky. Ich ultimátna metalová šou bola v tomto veľmi konzistentná a konzekventná. MESHUGGAH na pódiu neboli za ľudí.

Ich mladší postmetaloví "krajania" sa v tomto líšili takmer úplne. Na malé pódium v A38 sa natlačili siedmi a celý koncert svoju prítomnosť opticky zväčšovali aktívnym pohybom a prežívaním svojej hudby.

Bývalý spevák CULT OF LUNA Klas Rydberg pôsobil vždy veľmi "mačovsky" a mnohým fanúšikom isto napadlo, že Johannes Persson obsluhujúci vo svojej novej úlohe plnohodnotného speváka ešte aj "frázovaciu" z trojice gitár bude oveľa útlejší a skromnejší. Opak je pravdou. Nízky Johannes sa v úlohe frontmana zmenil na dokonalého Napoleóna. Na pódiu pôsobí ako natlakovaný kotol, do všetkého dáva maximálnu silu, mácha gitarou, nebezpečne vyskakuje na labilný odposluch.

Ostatní členovia v ničom nezaostávajú. Jediný kľuďas v kapele je bubeník, dobrácky obor Magnus Líndberg, ktorý však pôsobí dojmom, že aby hral "silno", ani do toho nemusí príliš trieskať. Z nie celkom známych dôvodov v Budapešti chýbal perkusionista Thomas Hedlund, za ktorého zaskakoval neznámy mladík. O aký druh zmeny išlo, zatiaľ nevedno.

Jens Kidman z MESHUGGAH je slabý typ frontmana. V objektívnom zmysle. V komplikovaných gitarových rovniciach skrátka nemá príliš veľa priestoru. Gestikulačne je na tom jeho výbava zhruba rovnako ako intonačne, no aj ten jediný "kulturistický" postoj, ktorý predvádza, dokáže baviť. Občas dokonca uľahčuje orientáciu v hudbe. Podobne ako svetlá tomu dáva istý typ vizuálneho poriadku. Čosi ako opačný dirigent, ktorého úlohou nie je riadiť hudobníkov, ale gestami "vysvetľovať" divákom rytmické atrakcie.

Apropo svetlá. V dnešnej dobe existujú technologické riešenia, vďaka ktorým dokážete s minimálnou latenciou napojiť svetelný park na impulzy z kopáku a rytmičáku a docieliť tým, že to "bliká" presne v rovnakých rytmoch, ako hrá. MESHUGGAH však svoje veci nerobia jednoducho. Majú človeka menom Edvard Hansson, ktorý im počas koncertov "hrá" ako na organe a všetko to "blikanie" pevne spojené s matematickými rytmami robí ručne. Sledovať ho pri tom je úplne nový druh plnohodnotnej šou. Aby sme nekrivdili anonymnému osvetľovačovi CULT OF LUNA, ten má zopár svojich trikov tiež.

Čo majú obe telesá opäť spoločné, sú konzervatívne pevné a nemenné playlisty s veľkorysým pomerom skladieb z aktuálnych albumov. Niet divu, ako už bolo spomenuté, "Koloss" aj "Vertikal" sú záseky patriace medzi to najlepšie, čo MESHUGGAH resp. CULT OF LUNA kedy vytvorili.

Na novinky bohatá dramaturgia mala svoje silnejšie momenty ("The Hurt That Finds You First" resp. "I: The Weapon"), ale aj o čosi zanedbanejšie. "I Am Colossus" od MESHUGGAH funguje lepšie ako otvárač albumu než ako štvrtá skladba od konca základného hracieho času. Absencia ťažkotonážne fyzickej definície djentu "Break Those Bones Whose Sinews Gave It Motion" zamrzela každého, kto chcel jej hmotnosť zažiť z koncertnej aparatúry. "Vicarious Redemption" od CULT OF LUNA znamenala zase mierne spomalenie energického setu a daňou za krívajúci zámer byť zároveň "rokenrol" aj "post-rock".

MESHUGGAH sú perfekcionisti a profíci a na pódiu šliapu ako stroj. CULT OF LUNA sú oveľa viac živelný "punk", čo však môže mať aj svoju negatívnu stránku. Záverečná "In Awe Of" druhých menovaných mala byť vrcholom koncertu rovnako, ako je vrcholom albumu "Vertikal". Žiaľ, kapela to chcela až príliš. Do svojej finálnej skladby sa zahryzla tak vášnivo a energicky, až ju pokazila. Climaxy nemali silu, ktorú mali mať, a v záverečnej pasáži sa od samej vášne sedemčlenný orchester rozsypal.

MESHUGGAH v prídavku zase netradične vsadili na zmes skladieb z najmenej hitového experimentálneho albumu "Catch 33" a dobrovoľne sa tým vzdali istoty. 

V oboch prípadoch nakoniec prevážil širší obraz. MESHUGGAH aj CULT OF LUNA predviedli koncerty z kategórie výnimočných. Hoci za veľkú časť dojmu kultovej kolosálnosti mohli koncom apríla, resp. začiatkom mája vďačiť natlakovaným, koncentrovaným klubovým podmienkam, ani na open-air pódiu Brutal Assaultu nebudú začiatkom augusta úplne bez šancí.

MESHUGGAH 27. apríla v Bratislave zahrali:
1. Swarm
2. Combustion
3. Rational Gaze
4. obZen
5. Lethargica
6. Do Not Look Down
7. Dancers to a Discordant System
8. The Hurt That Finds You First
9. I Am Colossus
10. Bleed
11. New Millenium Cyanide Christ
12. Demiurge
a pridali ešte aj:
13. Mind´s Mirrors
14. In Death - Is Life
15. In Death - Is Death

CULT OF LUNA 1. mája v Budapešti zahrali:
1. I: The Weapon
2. Ghost Trail
3. Finland
4. Vicarious Redemption
5. Owlwood
6. Dark City, Dead Man
7. Passing Through
8. In Awe Of